Diagnóza: samovoľný potrat...jedine, žeby nie?!

Autor: Lenka Bačová | 6.7.2011 o 20:05 | (upravené 6.7.2011 o 23:56) Karma článku: 11,36 | Prečítané:  2825x

Po „chlamýdiovom“ šoku, ktorý sme prežili pred niekoľkými minútami sa z rannej kávy stalo ranné poldeci. Hana ledva chodila, nieto ešte aby čosi rozprávala. Jediné čo z nej vyšlo bolo: „Potrebujem pohárik! A riadne silný!“ Nuž, úplne som jej rozumela. Takéto príhody sa často nestávajú. Aspoň to som si myslela ja. Z omylu ma vyviedla až Hana, hneď potom čo sme sa usalašili v neďalekej kaviarni a ona sa trochu upokojila. „Vieš, Leni, ja mám na lekárov vždy také „šťastie“.“ pousmeje sa nad spomienkou na istého doktora z neďalekej nemocnice.

 

Bola to obyčajná streda. Nič zvláštneho sa nedialo. Počasie bolo typicky anglické a ľudia typicky anglicky zamračení. Hana práve vystúpila z ranného autobusu a mierila si to do tehlovej budovy, v ktorej pracovala. Dobre sa necítila už od včera večera, no myslela si, že to je len začínajúca chrípka a že jeden ibalgin a pol litra čaju spraví svoje. Bohužiaľ, to bola iba domnienka.

„Hana, vyzeráš strašne. Si nejaká bledá!“ doberal si ju kolega. „Čo bledá! Priam priesvitná!“ dodal druhý. „Nie je mi najlepšie,“ povedala Hana a usadila sa do najbližšieho kresla. Až vtedy jej došlo, že dostala „svoje dni“. Hana, známa anemička, kolabovala v kresle a prosila kolegov, aby jej v kabelke našli liek na zahusťovanie krvi. Krabičku, ktorú však našli bola prázdna. Firma, pre ktorú pracovala mala kontrakt s neďalekou nemocnicou a tak ju jeden z kolegov odviezol do toho „cvokhausu“.

„Zdravím,“ zreval lekár na chodbe a skontroloval čas na drahých hodinkách od Huga Bossa. „Musíte chíľočku vydržať slečna, mám tu ešte pár pacientov,“ dodal a už- už chcel zatvoriť dvere. „Pán doktor! Ja potrebujem iba lekársky predpis na liek, ktorý užívam. To je všetko,“ vyhŕklo z takmer omdletej Hany. „Nuž, drahá slečna, ja vás musím najprv vyšetriť. Ale to nemôžem urobiť bez toho, aby ste nepodpísali čestné prehlásenie.“ Vysvetľoval lekár. „Pán doktor, mám anémiu. Mám tu nato aj papiere. Jediné, čo potrebujem je ten liek, inak vám tu o chvíľu skolabujem!“ rozčuľuje sa Hana. „Nech sa páči, tu je pár hárkov na vyplnenie. Sestra sa o vás postará.“ Dodal a vytratil sa.

Hana držala v rukách štós nezmyselných papierov a neveriacky si ho prezerala. „Ja, dole menovaný pacient sa týmto zaväzujem, že nebudem mať pohlavný styk pred manželstvom, že nebudem mať mimomanželský vzťah počas manželstva, že nebudem používať žiadnu formu antikoncepcie.....budem dodržiavať desatoro...ja..menovaný..a...de...ka...“ písmenká sa jej zlievali dokopy a nedávali žiaden zmysel. „Ak poruším tieto pravidlá, budem vyradený z databázy....nemocnica svätého Jozefa...“ Hana sa na chvíľu zamyslela. „Hm, veď ja potrebujem iba tie lieky a potom ma tu už aj tak nikto neuvidí. Teraz som v štádiu, žeby som podpísala aj zmluvu s diablom.“ Podpísala pätnásť stranový formulár a zastavila rehoľnú sestru pobehujúcu na chodbe. „Prosím vás, potrebujem lieky.“ Podáva jej Hana hárky. Keď si ju sestra po dobrej chvíli všimla, vzala ju dovnútra. Po dvanásť minútovom monológu lekára a ošetrujúcej sestry, ktorá v rukách stískala ruženec sa Hana konečne dostala k slovu. „Pán doktor, tak môžete mi predpísať tie lieky?“ prosebne sa naňho zahľadela. Lekár trval na svojom. Je potrebná prehliadka. Všetko prebiehalo normálne, až nato, že Hana bola polomŕtva a ledva videla na oči. Po polhodinových vyšetreniach si ju posadil pred seba a s poľutovaním oznámil: „Je mi to naozaj ľúto, bol to samovoľný potrat.“ Hana neverila vlastným ušiam. Trocha sa prebrala a dostala hysterický záchvat plaču.

„Vieš, keď som si pomyslela na to úbohé dieťa...ako som sa naňho tešila a čo sa mu tak mohlo asi stať?!“ vysvetľuje a odpíja z kávy. „Hana, ale ty si sa predsa nikdy nezmienila o tehotenstve!“ dodávam prekvapivo.

„Tak počúvaj ďalej,“ pokračuje Hana a potmehúdsky sa usmieva.

Sestrička jej darovala balíček vreckoviek a súcitný pohľad. V tom sa však Hana spamätala. Utrela si oči a vreckovky hodila na stôl. Ešte raz si premerala lekára, zvraštila obočie a prehlásila: „Ale veď ja som ešte panna!“ Lekár sa nenechal vyviesť z miery. Pritlačil si okuliarky k nosu a dodal: „Tak to bude niečo iné.“ Hana neveriacky schmatla kabelu a pádila preč. Týždeň neskôr „vyfasoval“ ten istý lekár kolegyňu so žlčníkovým záchvatom. A viete čo? Po prehliadke prišla celá vysmiata. Vraj: „Hani? Ty si mala samovoľný potrat minulý týždeň? Tak ja som ho mala dnes.“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?