Rozprávka tisíc a jednej noci sa práve začína

Autor: Lenka Bačová | 10.9.2011 o 10:24 | (upravené 10.9.2011 o 10:37) Karma článku: 8,61 | Prečítané:  2454x

Je 6:56 a ja sa práve prebúdzam na štrngot kľúčov vo vchodových dverách. Rýchlo vyskočím z postele a odcupitám na chodbu. Slnko, ktoré sa pred chvíľou rozhodlo vstať, sa ligoce v obrovských mramorových dlaždiciach. Mohutné ebenové dvere sa pomaličky otvárajú a v nich stojí veľký kožený kufor. Na dlhokánskej chodbe sa ozýva klepot niečích topánok. „Dobré ráno, nechcela som ťa zobudiť,“ usmieva sa vo dverách moja austrálska spolubývajúca a nešikovne tlačí kufre do bytu. Som rada, že prišla. Už mi bolo smutno. Byt je príliš veľký pre jedného človeka. „Tak aký bol let?“ vyzvedám nedočkavo. „Let bol fajn, dokonca som na počudovanie dostala dobrú izbu! Ten frankfurtský hotel úplne neznášam! A nie som sama. Všetci dobre vedia, že v ňom straší tak vôbec nerozumiem logike nás tam ubytovať!“

Hmm, straší! Zaujímavé. A už sa vo mne prebúdza malý bádateľ. „Povedz mi viac, prosím!“ hádžem na ňu psie pohľady kým sa snaží vyslobodiť z uniformy. „V tom hoteli umrela nejaká žena. Teraz chodí po izbách a robí čudesné veci! A aby toho nebolo dosť v každej izbe visí jej portrét! Snažila som sa ho celý čas ignorovať.“ Vysvetľuje Shae. „Mala si ho niečím prekryť!“ napadlo mi. „NIE! To v žiadnom prípade nerob! Vtedy sa očividne naštve a začne byť neznesiteľná. Počula som o ľuďoch , ktorí to urobili. Ak chceš mať pokojný spánok rozhodne si ju nevšímaj!“

To musí byť zaujímavé miesto, už sa neviem dočkať. Bohužiaľ, tento mesiac sa do Frankfurtu určite nedostanem. Zviera mi žalúdok. O dva dni mám svoj prvý let. India. Vždy bolo mojím snom ju navštíviť, nanešťastie to bude tentokrát len na otočku. Možno budem mať budúci mesiac viac šťastia a budem môcť pár dní ostať.

Prechádzam sa po obývacej hale a neviem sa vynadívať na pohľad z okna. Samá púšť. Minulý týždeň som prežila svoju prvú púštnu búrku, bolo to neuveriteľné! Kúdoly piesku tancovali na cestách a brzdili mohutné džípy. Mraky vyzerali ako pred koncom sveta. Červené a guľaté. Z nebies až po zem. Valili sa priamo na našu budovu. Viem, že to nebola vojna, ale prvé čo mi napadlo bolo, či mám doma dosť vody. Netušila som ako dlho to bude trvať a či to náhodou nenaberie na intenzite a tak som váhala, či to risknem a pobežím ešte do obchodu. Nakoniec som to vzdala. Len som zavrela balkónové dvere a zatiahla závesy. Len tak, pre istotu. Ja sa totižto búrok bojím, nech už sú akékoľvek.

Okrem púštnej búrky som tu prežila aj svoj prvý Ramadán. Zo začiatku to bolo utrpenie, no nakoniec to bola dobrá sranda. Už ste sa niekedy skrývali v elektrickej miestnosti nákupného centra, len aby vás niekto neprichytil pri tom ako jete? Nuž, ja už áno a poviem vám, to bol teda adrenalín! Každý jeden krok, ktorý som počula spoza dverí mi pripomínal ako blízko som k mesačnému pobytu za mrežami. Na druhej strane mal ramadán aj svoje výhody! Na kúpaliskách bol pokoj a ticho, o ktorom sa nám teraz môže len snívať.

Každopádne má táto krajina svoje čaro, ktoré pomaly odhaľujem z každej strany. Toto je iba začiatok, no už sa neviem dočkať na odhaľovanie tajomstiev krajín vzdialených.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?