Ach, tie emiráty alebo ako sme sa omylom ocitli v jachtárskom klube

Autor: Lenka Bačová | 11.9.2011 o 17:17 | (upravené 11.9.2011 o 17:44) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  1731x

Je nedeľa, prvý pracovný deň. Nebo je bez oblakov, bežový piesok kontrastuje s azúrovou farbou mora. Palmy sa jemne pohojdávajú v prímorskom vánku a orientálna hudba dotvára atmosféru pohody a nevídaného luxusu. Bronzové telá usalašené v ratanových kreslách občas zatrepocú ručičkami, aby zaujali pozornosť vysokého barmana s uhrančivým pohľadom. Margerita, Singapur Sling a Bloody Mary pendlujú ako na bežiacom páse.

Príležiaca bronzuchtivá dáma zaujate lúska Aristotelovu politiku a ja sa nenápadne snažím zachytiť každý jeden okamih tejto pohody. Vo vzduchu sa vznáša vôňa opaľovacieho krému a najnovšieho parfému od Gaultiera.

Presne dvadsaťdeväť hodín do môjho prvého letu. Väčšina dievčat ostala doma študovať príručky a manuály pre typy lietadiel, diagramy vybavennosti a pohotovostné postupy. Ja sa na let pripravujem svojsky, snažím sa chytiť odtieň indického obyvateľa, aby som zajtra na lete do New Delhi splývala s davom a mohla robiť mimikri, keď to bude nutné. Z času na čas preštudujem cenník prímorského baru alebo zloženie opaľovacieho krému. Niekto by sa mohol domnievať, že mi nie je ukradnutá ani služba zákazníkom, vidiac sedieť ma pri bare nespúšťajúc oči zo sympatického barmana. V hlave sa mi odohráva rekapitulácia posledných siedmich týždňov.

Slovenskú autobusovú dopravu a červené anglické „doubledeckre“ som vymenila za nevypočítateľné taxíky, v ktorých si môžete svoj dar asertivity precvičovať do nekonečna. Kde môžete uplatniť svoju trojku zo stredoškolskej matematiky, lebo desať mínus päť vypočítate trikrát rýchlejšie ako ten bradatý ujo za volantom. Môžete si precvičiť aj svoje orientačné schopnosti. Nie, to že sa vám zdá, že tú budovu obchádzate už tretíkrát, to nie je následkom fatamorgány. A tí, ktorí majú vodičák si môžu zopakovať aj svoje znalosti z dopravnej premávky. „Prepáčte, ale pokiaľ viem, 160 nie je povolená rýchlosť!“. Následne sa zabavíte pantomímou, keďže splašený vodič na vás bliaka plynulou arabštinou a občas mu pomedzi jeho monológ vykĺ zne nejaké to anglické slovíčko, ktorému aj tak nerozumiete vďaka príliš silnému akcentu. A na záver si precvičíte jogging. Po odomknutí dverí utekajte kade ľahšie, kým sa vám ochotný šofér neponúkne, že na vás počká. Nevadí, že budete nakupovať len tri hodiny. On to chudák už nejako vydrží prerátavajúc každý dirham , ktorý mu za jeho ochotu dlžíte.

Od dopravy moje myšlienky zablúdili kdesi inde. Nuž, nedá mi nespomenúť ako sme sa omylom dostali do jachtárskeho klubu.

Začínal Eid, Ramadán nám už mával na rozlúčku, keď som vo vchodovej hale stretla akéhosi chlapa, ktorý vešal farebné plagáty na stenu. „Veľká párty v Allure dnes večer! Exkluzívne otvorenie po Ramadáne!“ usmial sa chlapík a strčil mi do ruky vizitku. Kým som sa stihla spamätať len dodal, že tam bude celá Etihad Plaza a zmizol kdesi za rohom. Pravdupovediac som nevedela odolať tejto myšlienke vyraziť von, najmä keď som mala vidinu klubu, v ktorom bude hrať hudba. Bolo to celkom zaujímavé ramadánové pozorovanie vidieť otvorené kluby bez hudby. Človek si mohol tak akurát pískať.

Zalarmovala som susedu s prísľubom úžasného nezabudnuteľného večera. Konečne sme mohli vytiahnuť zo skríň krátke večerné šaty a odfrčať na ostrov Yas do presláveného Alluru. Bohužiaľ, taxikár naše nadšenie nezdieľal, keďže ani netušil kde sa ten slávny Allure nachádza. Po troch okružných jazdách sa konečne odhodlal niekoho spýtať na cestu. Cesta k nášmu cieľu vyzerala ako golfové ihrisko. Všade bolo podozrivo ticho. Na chvíľu ma pochytila panika. Čo ak som si splietla dátumy?! „Dobrý večer, madam!“ otvára mi dvere šikmooký zamestnanec. „Dobrý večer, prosím vás, Allure je dnes otvorený?“ pýtam sa v pomykove. „Áno, madam, Otvárame presne o pol dvanástej.“ Usmial sa. No zbohom! Veď to sú ešte rovné dve hodiny! A my dve maškarády nachádzajúce sa uprostred ničoho... „Nebojte sa,“ rozlúštil môj hrôzostrašný výraz v tvári, „radi vás privítame v našej reštaurácii na prvom poschodí.“ Otvoril nám vchodové dvere a predal na starosť manažérovi. „Dobrý večer!“ vedie nás do zlatom vykladaného výťahu a stláča mohutný gombík s číslom jeden. Na poschodí nás už víta ďalší manažér so širokouhlým úsmevom. „Buonasera! Bienvenuti! Poďte za mnou, zavediam vás k vašemu stolu.“ Vedie nás do obrovskej haly.

Neskutočné! Vysvietená priestranná hala, piano, pri bare dáma v dlhej róbe elegantne odpíja zo svojho suchého martini. Barman v bielom saku jej koketne skladá komplimenty, kým ona sofistikovane odhrýza zo zelenej olivy a obzerá si pritom solventného staršieho džentlmena pri vedľajšom stole. Zlaté lampy, snehobiele obrusy. Presklenné steny s výhľadom na oceán a zaparkované jachty rovno pred naším nosom s nápisom vitajte v jachtárskom klube arabských emirátov. Aha! Tak tu je pes zakopaný! „Kde sme sa to dostali?!“ precedí cez zuby vyplašená Martina. „Nevadí, hlavne sa tvárme sofistikovane. Úsmev!“ precedím cez svoj americký úsmev číslo dva keď nás sympatický Talian usádza pri najlepšom stole v celej miestnosti. Ešte dobre, že som si vzala kreditku, pomyslím si. Moje biele minišaty kontrastujú s čiernymi abájami okolosediacich arabských žien, ktoré z času na čas hodia vražedný pohľad k nášmu stolu. Predsa sme sa rozhodli objednať si jedlo, aj napriek závratným sumám v jedálnom lístku. Dôvodom nebol náš hlad, ale možnosť zakryť naše opálené stehná bielymi obrúskami, ktoré nám čašník švihom ruky prehodil cez kolená. „A sme v suchu. Teraz dve hodiny sedieť bez mihnutia oka a môžeme vyraziť do klubu.“ Vydýchla si Martina. Nuž, čo vám poviem bol to zážitok. Tesne pred naším odchodom sa k nám vybral istý manažér, ktorý sa prišiel spýtať či je všetko v poriadku. Ten človek sa mi pozeral do očí tak intenzívne, že mi skoro prepálil zreničky. „Ten sa prišiel pozrieť na teba, nie na to ako sa máme!“ smiala sa Maťa kým sme dvíhali kotvy.

Elegantne sme odkráčali do výťahu, stlačili gombík o poschodie vyššie a s úľavou sme vykročili naproti našemu prvému poramadánovskému dobrodružstvu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?