Bloghttp://lenkabacova.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskJedna noc v Singapure (lenkabacova) Konečne som sa prebrala po osemhodinovej kóme z predošlého letu. Chvíľu mi trvalo kým som zaostrila a obhliadla sa dookola. Izba vyzerala ako šachovnica, lampy na nočnom stolíku ako šachové figúrky. Všetko bolo buď biele alebo čierne, jediné čo svietilo uprostred čudesnej izby bolo moje ružové tričko. V tom zazvonil telefón. Chvíľu mi trvalo kým som ho v tej izbe našla. Samozrejme, bol biely a splýval so stolíkom. „O hodinu dole!“ zahlásil hlas v telefóne a ozvalo sa známe tututu.Thu, 22 Mar 2012 11:51:59 +0100http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/294038/Jedna-noc-v-Singapure.html?ref=rssAko ma skoro zožral lev... (lenkabacova)Bolo krásne teplé ráno. Presne také, ako tu býva každý deň. Slnko pripekalo na kapoty mohutných džípov a akési postavy odeté v bielych a čiernych pyžamách sa premávali pod oknami môjho bytu. Zapípal mobil. Rozospatá a natešená, kto to na mňa myslí klikám na obrázok malej obáločky. Vyhrajte tri športové... no vďaka. Žiadne športové ani nešportové haraburdy nepotrebujem. Siaham po konvici, v mojom momentálnom rozpoložení by káva bodla, keď v tom sa zahľadím na hodinky. Presne pätnásť minút kým príde šofér!Wed, 21 Mar 2012 12:16:25 +0100http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/293914/Ako-ma-skoro-zozral-lev.html?ref=rssVitajte v spojených "indických" emirátoch! (lenkabacova)A tak som tu. Na pôde zeme arabskej. Slnko zapadá pomedzi zrnká piesku, ktoré sa mi už hodnú chvíľu lepia na nechutne hranaté topánky. Rýchlym šmahom ruky sa ich snažím dostať z povrchu čiernej kože, no vietor mi zavial do tváre biely závoj, ktorý už mimochodom dostáva červený nádych z výrazného krvavého rúžu. V tom počujem akýsi zvláštny zvuk. Jednou rukou sa snažím si uchytiť závoj a druhou si nahmatám presknutý šev na sukni. Výborne! A cesta sa môže začať!Tue, 20 Mar 2012 18:31:09 +0100http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/293860/Vitajte-v-spojenych-indickych-emiratoch.html?ref=rssAch, tie emiráty alebo ako sme sa omylom ocitli v jachtárskom klube (lenkabacova)Je nedeľa, prvý pracovný deň. Nebo je bez oblakov, bežový piesok kontrastuje s azúrovou farbou mora. Palmy sa jemne pohojdávajú v prímorskom vánku a orientálna hudba dotvára atmosféru pohody a nevídaného luxusu. Bronzové telá usalašené v ratanových kreslách občas zatrepocú ručičkami, aby zaujali pozornosť vysokého barmana s uhrančivým pohľadom. Margerita, Singapur Sling a Bloody Mary pendlujú ako na bežiacom páse.Sun, 11 Sep 2011 17:17:13 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/275245/Ach-tie-emiraty-alebo-ako-sme-sa-omylom-ocitli-v-jachtarskom-klube.html?ref=rssRozprávka tisíc a jednej noci sa práve začína (lenkabacova)Je 6:56 a ja sa práve prebúdzam na štrngot kľúčov vo vchodových dverách. Rýchlo vyskočím z postele a odcupitám na chodbu. Slnko, ktoré sa pred chvíľou rozhodlo vstať, sa ligoce v obrovských mramorových dlaždiciach. Mohutné ebenové dvere sa pomaličky otvárajú a v nich stojí veľký kožený kufor. Na dlhokánskej chodbe sa ozýva klepot niečích topánok. „Dobré ráno, nechcela som ťa zobudiť,“ usmieva sa vo dverách moja austrálska spolubývajúca a nešikovne tlačí kufre do bytu. Som rada, že prišla. Už mi bolo smutno. Byt je príliš veľký pre jedného človeka. „Tak aký bol let?“ vyzvedám nedočkavo. „Let bol fajn, dokonca som na počudovanie dostala dobrú izbu! Ten frankfurtský hotel úplne neznášam! A nie som sama. Všetci dobre vedia, že v ňom straší tak vôbec nerozumiem logike nás tam ubytovať!“Sat, 10 Sep 2011 10:24:13 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/275143/Rozpravka-tisic-a-jednej-noci-sa-prave-zacina.html?ref=rssDiagnóza: samovoľný potrat...jedine, žeby nie?! (lenkabacova)Po „chlamýdiovom“ šoku, ktorý sme prežili pred niekoľkými minútami sa z rannej kávy stalo ranné poldeci. Hana ledva chodila, nieto ešte aby čosi rozprávala. Jediné čo z nej vyšlo bolo: „Potrebujem pohárik! A riadne silný!“ Nuž, úplne som jej rozumela. Takéto príhody sa často nestávajú. Aspoň to som si myslela ja. Z omylu ma vyviedla až Hana, hneď potom čo sme sa usalašili v neďalekej kaviarni a ona sa trochu upokojila. „Vieš, Leni, ja mám na lekárov vždy také „šťastie“.“ pousmeje sa nad spomienkou na istého doktora z neďalekej nemocnice.Wed, 06 Jul 2011 20:05:11 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/270037/Diagnoza-samovolny-potratjedine-zeby-nie.html?ref=rssChlamýdie zo záchoda alebo v Anglicku je možné všetko... (lenkabacova)Bolo niečo po deviatej a my sme končili rannú šichtu. „Stretnutieeeee Japoncooooooooooooooooov!!!! “ ozval sa piskľavý hlas z interného rozhlasu. Polovica zamestnancov dostala infarkt a tí čo to prežili svorne odcupitali na prízemie na „povinnú“ každodennú poradu. V miestnosti nastalo ticho. Sivé kovové skrinky sa leskli v odraze naleštenej dlážky. „Naša robota,“ uznanlivo pokyvkávala hlavou malá Malajzijčanka.Tue, 05 Jul 2011 16:51:40 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/269951/Chlamydie-zo-zachoda-alebo-v-Anglicku-je-mozne-vsetko.html?ref=rssDeväť hodín pred... alebo potulky po Kanade (lenkabacova)Očami si premeriavam nebeskú budovu tiahnucu sa kdesi do temných mrakov. Do takej výšky takmer ani nedovidím, ale snažím sa narátať aspoň stopäťdesiat poschodí a snaha sa cení. Stoštyridsaťosem, stoštyridsaťdeväť... V tom ma ktosi vyrušil. Muž v stredných rokoch, malý, zavalitý, s čiernymi fúzami, v nehorázne drahom obleku. Otvára ťažkú železnú bránu a uprene hľadí kdesi poza môj chrbát odkiaľ sa valia davy ľudí do nebeskej budovy.Sun, 03 Jul 2011 13:04:18 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/269774/Devat-hodin-pred-alebo-potulky-po-Kanade.html?ref=rssobsluhovala som anglického arcibiskupa... (lenkabacova)Stojím za kuchynským pultom u nás v hoteli. Je tu taká nuda, že už by som aj dobrovoľne pristúpila na šúpanie zemiakov. Vôbec nechápem prečo mám byť v práci od pol šiestej, keď večera začína až o siedmej a všetko je už dávno pripravené. Žiadni manažéri, žiadni bossovia. Aspoň, že je uvoľnená atmosféra. Možno, že až príliš. Vchádzam do kancelárie a v zásuvkách hľadám nejaký kus papiera. Nudím sa až natoľko, že som sa rozhodla pokračovať v písaní tohoto čudného diela.Sun, 03 Jul 2011 10:35:49 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/269758/obsluhovala-som-anglickeho-arcibiskupa.html?ref=rssešte niečo z mesta anglického... (lenkabacova)Budík zvoní o sto šesť, no ja nemám ani najmenšiu chuť vyliezť z postele, veď je ešte len niečo po piatej a vonku tma ako v hadici. Ešte päť minút, pomyslím si. Prestavujem budík a snažím sa zaspať... Alarm sa opäť ozval. To snáď nie je možné! Dajte mi pokoj! Vyliezam z postele a jemne odhŕňam závesy.Sat, 02 Jul 2011 22:48:58 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/269729/este-nieco-z-mesta-anglickeho.html?ref=rssako som študovala v meste anglickom... (lenkabacova)Bola by to bývala obyčajná nedeľa, keby sa dnes v kalendári nevynímalo meno Valentín. Je peť hodín poobede a ja flegmaticky hľadám na klávesnici tlačidlo pre široké e. V tej starej rárohe sa snáď už nedá nič nájsť! Aha, tu je! Marha jedna! Už ťa mám... som ja, ale šikovné dievčatko...dievča...dievčisko jedno nevydarené! Sedím v prítmí vo svojej izbe a túžobne hľadím na mobil, či si na mňa dnes náhodou niekto nespomenie...Sat, 02 Jul 2011 13:44:09 +0200http://lenkabacova.blog.sme.sk/c/269699/ako-som-studovala-v-meste-anglickom.html?ref=rss