Lenka Bačová
Jedna noc v Singapure
Konečne som sa prebrala po osemhodinovej kóme z predošlého letu. Chvíľu mi trvalo kým som zaostrila a obhliadla sa dookola. Izba vyzerala ako šachovnica, lampy na nočnom stolíku ako šachové figúrky. Všetko bolo buď biele alebo čierne, jediné čo svietilo uprostred čudesnej izby bolo moje ružové tričko. V tom zazvonil telefón. Chvíľu mi trvalo kým som ho v tej izbe našla. Samozrejme, bol biely a splýval so stolíkom. „O hodinu dole!“ zahlásil hlas v telefóne a ozvalo sa známe tututu.